Manifest života

Včera som si pozrel po dlhóóóm čase priamy prenos z parlamentu, pojednával o Občianskom zákonníku. Opozícia mala prím v rozprave a koalícia vo väčšine nebola  ani prítomná . Zjav tohto druhu nie je výnimočný, lebo koalícia má zatiaľ väčšinu a predmetný zákon si odsúhlasí po svojom, ako si ho navrhla. Tento algoritmus sa opakuje celé roky za každej vlády. Koalícia sa stará len o to , aby bola vo väčšine teda mala min76 hlasov keď už nemá viac. A tak koalícia  sa ukazuje, že  slabne a prečo  sa to ukazuje tak, ukazujú sa vnútorné konflikty,  nejasné vedenie oslabuje schopnosť presadzovať reformy. Stráca sa dôvera, keď sa koalícia venuje sporom vo vnútri, nie výsledkom, občan to okamžite cíti. A neposlednej miere, únava občanov, dlhodobé politické napätie znižuje ochotu ľudí veriť, že vláda dokáže niečo zásadné zmeniť.

Opozícia neponúka presvedčivú alternatívu. Nie je schopná predstaviť ucelený plán , kritika nestačí, treba riešenia. Chaotické správanie lídrov, pôsobí, to ako keby nevedeli riadiť v mnohých prípadoch ani vlastné strany, nieto štát. Nakoniec javy sa  nízka dôveryhodnosť, časť opozície má za sebou kauzy, konflikty alebo nejasné postoje.

Keď vládna moc slabne a opozícia nie je schopná vládnuť,  vzniká priestor pre nové hnutia, občianske iniciatívy, modeli mimo straníckych štruktúr. Výsledkom je politické vákuum, v ktorom sa stráca kompetencia, dôvera aj schopnosť riešiť problémy krajiny.

Slovensko dnes nepotrebuje ďalšie konflikty, ale nový model riadenia štátu – postavený na odbornosti, zodpovednosti a priamej kontrole občanov.

Ak tradičné strany nedokážu ponúknuť riešenia, je čas začať hovoriť o systéme, ktorý ich nahradí výsledkami, nie sľubmi.

Slovenský volič nemôže milovať politické strany  a počúvať ich krasorečnenie pred  voľbami s mottom „ MY SME Tí, ČO VÁM PRINESIEME LEŠÍ ŽIVOT“ už 33 rokov spievajú sladké piesne.

Parlament je symbolom demokracie. Je to miesto, kde sa prijímajú zákony, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov. Poslanci sú volení zástupcovia ľudu, a preto sa od nich očakáva vysoká úroveň morálky, zodpovednosti a kultúry správania. Realita slovenského parlamentu však často ukazuje opak – hádky, osobné útoky či dokonca fyzické potýčky sa stali súčasťou politického diania .Občan  očakával a očakáva od zvolených zástupcov okrem profesionálnej zdatnosti aj duševnú vyrovnanosť, vedieť sa povzniesť nad vzniknutou situáciou, Musí z neho vyžarovať vážnosť a neúspech vedieť prijať.

Dnešná prax ukazuje, že politické strany už nedokážu zabezpečiť kvalitné a stabilné riadenie štátu. Keď je minister verejne ocenený za „obrovský kus roboty“, no napriek tomu musí odísť len preto, že to vyžaduje koaličná zmluva, je zrejmé, že výsledky práce prestali byť kritériom. Koaličné dohody sa stali nadradenými odbornosti, kontinuitám a verejnému záujmu. Tento model vytvára prostredie, v ktorom sa štátne rozhodovanie riadi politickou aritmetikou, nie potrebami občanov. Manifest preto presadzuje systém, v ktorom výkon, odbornosť a zodpovednosť stoja nad straníckymi záujmami a kde riadenie štátu nemôže byť rukojemníkom koaličných kompromisov.

V  riadení štátu dlhodobo prejavujú systémové nedostatky, ktoré bránia stabilnému, efektívnemu a odbornému fungovaniu verejnej moci. Tieto nedostatky nie sú výsledkom  len jednotlivých vlád, ale konštrukčnej chyby straníckeho modelu. Je tu model, ktorého cieľom reformy je predstaviť alternatívny model riadenia štátu, obsahujúci posilniť  regionálnu reprezentáciu občanov, zníži politizáciu štátnej správy, zníži náklady na politický systém, zvýši stabilitu a predvídateľnosť riadenia štátu, posilní dôveru občanov v demokraciu.