Manifest života

Prečítal som si správu : „Robert Fico pritom samotnú Tarabovu prácu verejne ocenil. Pri podpise dohôd s oceliarňami dokonca hovoril o tom, že minister odviedol „obrovský kus roboty“. Napriek tomu Smer potvrdil, že koaličnú dohodu dodrží a premiér navrhne Tarabovo odvolanie. Návrh už bol doručený do Prezidentského paláca.“

Tento prípad ukazuje tri zásadné veci:

1. Koaličná zmluva má väčšiu váhu než výsledky práce ministra

Keď premiér verejne povie, že minister „odviedol obrovský kus roboty“, ale napriek tomu ho musí odvolať, lebo to vyžaduje koaličná dohoda, znamená to:

• výkon → nehrá rolu,
• odbornosť → nehrá rolu,
• výsledky → nehrájú rolu,
• politická disciplína → hrá hlavnú rolu.

To je presne ten moment, keď sa ukáže, že politické strany nehľadajú optimálne riadenie štátu, ale udržiavanie moci a rovnováhy v koalícii.

2. Politické strany už nie sú nositeľom kvality riadenia štátu

• strany nehodnotia ministrov podľa výkonu,
• strany nehodnotia riešenia podľa dopadu na občanov,
• strany hodnotia všetko podľa koaličnej matematiky.

Keď systém funguje takto, je úplne jedno, či minister pracuje dobre alebo zle. Rozhoduje politická potreba, nie výsledok.

3. Koaličná zmluva je v praxi nadradená štátnemu záujmu

Koaličná zmluva je súkromná dohoda politických strán neopierajúca sa o žiadny zákon, ktorý samozrejme neexistuje. Ale jej dôsledky zasahujú:

• chod ministerstiev,
• kontinuitu projektov,
• stabilitu riadenia,
• kvalitu verejných služieb.

Keď koaličná zmluva spôsobí odvolanie ministra, ktorý má výsledky, je to jasný signál, že systém je nastavený proti výkonu.

Záver je  presne taký : Áno, tento prípad ukazuje, že politické strany už nemajú čo hľadať v systéme riadenia štátu, ktorý má byť odborný, stabilný, predvídateľný, orientovaný na výsledky, kontrolovaný občanmi, nie stranami.

Je to presne ten typ momentu, ktorý dokazuje, že Slovensko potrebuje nový model riadenia štátu — taký, ktorý nepadá pri každej koaličnej hádke a neodvoláva ľudí, ktorí pracujú dobre.